Profese:
Státní zaměstnanec
Motivace:
Pretože je načase byť opäť sama sebou. Vrátiť sa k veciam ktoré ma tešia, dávajú mi silu, energiu a zmysel. Vždy som rada cestovala, ale nie je pre mňa dôležité len prísť do cieľa , ale užiť si aj cestu. To je pravé spoznávanie krajiny, kultury a ľudí. A ľudia sú nádherní. Rada sa s nimi rozprávam, poznávam jako žijú a milujem, ak sa mi podarí s niekým spoločne variť. Vtedy je polievka z kultúry, histórie, prírody a ľudí …tak správne ochutená.
Věk:
39
Zájmy:
Turistika, vysokohorská turistika, kick box, cestovanie, čítanie, vzdelávanie, varenie a jedenie :-) ,
Životní příběh:
Stručne a jasne, som po pätnásťročnom manželstve pochopila, že sa môžem snažiť koľko chcem ale s človekom ktorý chytá záchvaty zlosti keď chcem ísť čo i len na služobnú cestu (to znamená plniť si pracovné úlohy) a akékoľvek poznávanie či cestovanie musím schovávať za vílety s deťmi (aj to s ťažkosťami), žiť nemôžem. Spracovala som, že kedykoľvek som šťastná a pre niečo sa zapálim – jeho nenávisť sa stupňuje a že nie som až taká nemožná ako sa mi snažil (verbálne aj neverbálne) nahovoriť a rozviedla som sa s ním. Ešte sa podkýnam o vlastné nohy, lebo urobiť zmeny po tak dlhom čase počas kterého som nerobila nič iné len potláčala sama seba, je náročné. Náročné ale zároveň aj krásne, lebo keď odmyslíme všetky tie praktické a zodpovedné veci života, mám opäť možnosť byť sama sebou.
Procestované země:
Poľsko, ČR, Maďarsko, Rakúsko, Chorvátsko, Taliansko, USA.
Kde všude jsme stopovali:
Slovensko, Česko, USA, Poľsko.
Nejzábavnější zážitek:
Vo Washingtone D.C. sme vystúpili z vlaku asi o polnoci. Ubytovanie zabezpečené niekde v hosteli na Washington road, a nemali sme ani páru kde to vlastne je. Samozrejme nik nemal mapu. Tú sme si napokon kúpili u ospalej trafikárky na stanici, z ktorej sme sa snažili vypáčiť kde tá ulica je a kterým autobusom sa tam dostaneme. Teta bola buď naozaj moc ospalá alebo jej angličtina bola horšia ako naša, lebo poradiť nám nevedela. Išla som sa rozhliadnuť pred stanicu a ako sa blížila biela dodávka, automaticky som zdvihla ruku. Bol to nečakaný a neplánovaný autostop a o to väčšie bolo moje prekvapenie, keď auto hneď zastalo a z ochotného šofére sa vykľul Slovák ako repa, rozvážajúci po Washingtone zeleninu do obchodov. Naložil nás do tej svojej dodávky aj s kuframi. Zelenina nám cestou padala na hlavu ale za pol hodiny sme boli pri našom hosteli. Ako nečakane sa zjavil, tak nečakane odfičal a mne dodnes ostala len príjemná spomienka.
Nejbizarnější vozidlo:
Voz ťahaný koňmi naložený senom, na poľnej ceste počas návratu z turistiky.
Profese:
Automechanik
Motivace:
Stopování je nejlepší prostředek cestování. Je levný, poznáš hodně lidí, ráno nevíš, kde budeš večer, je to vrchol svobody. Miluju to!
Věk:
38
Zájmy:
Cestování, historická auta.
Životní příběh:
Nikdy není pozdě si plnit sny a bavit se životem. Mí vrstevníci tráví čas v hospodách a u TV, já ŽIJU. A začal jsem takto žít minulý rok. Nikdy není pozdě. Proč mne? Protože je mohu motivovat, že žít život naplno není výsadou dvacetiletých :-D. A protože se nevzdávám.
Procestované země:
Španělsko, Francie, Monako, Kréta, Sardinie, Chorvatsko, Slovinsko, Bosna a Hercegovina, Belgie, Německo a samozřejmě celé Česko a Slovensko.
Kde všude jsme stopovali:
Kromě CZ a SK ve Francii, Španělsku, Chorvatsku, Slovinsku a na Sardinii.
Nejzábavnější zážitek:
Můj poslední řidič cestou na Camino de Santiago. Stopnul jsem v Pyrenejích dodávku, která jela mým směrem jen 15 km z posledních třiceti. Řidič rozvážel poutníkům zavazadla po pensionech. Nakonec mi navrhl, ať mu pomohu. Tak jsem s ním dopoledne rozvážel bagáž po pyrenejských kopcích. Byl jsem v koutech hor, kam bych se jinak nedostal. Nakonec mne odvezl až do St.Jean Pied de Port na začátek mé pěší pouti. Ale na ten úplně nejzajímavější zážitek, kdy jsem o pár let dříve z Pyrenejí stopoval do Paříže a jel jsem celou cestu s jedním řidičem až do Paříže, přespal u něj, vozil mne po Paříži a strávil se mnou jeden a půl dne….na to by mne stačilo možná deset stran, ne řádků :-)
Nejbizarnější vozidlo:
Nejbizarnější asi žádné. Nepočítám bývalého závodního jezdce, který v 68 letech proháněl starého Renaulta Clio tak, že já, který najezdil skoro 2mil. km, jsem se tisknul do sedačky se staženým bezpečnostním pásem k tělu a modlitbou na rtech.
6 komentářů
http://i58.tinypic.com/2q3rjn5.jpg
Jsme připraveni na všechno :-)
Kdo četl pravidla závodu ví, že my můžeme ovlivnit dvě třetiny soutěže. Být co nejrychleji zpět v Praze a splnit všechny úkoly. Třetí předpoklad úspěchu jsou DMS. K výhře potřebujeme mít co nejvyšší číslo v kolonce "vybráno". Ano, není třeba vyhrát za každou cenu...ale....je to závod. A my vyhrát chceme. A těšíme se na reportáže hendikepovaných sportovců z jejich cesty za peníze, z DMSek získaných.
Bavte se s námi u našich reportáží a podpořte nás sdílením a hlavně DMSkami.
DĚKUJEME MOC
Katka a Michal